Odkiaľ diamanty pochádzajú
Úvod
Jednou z vlastností, ktorá robí diamant výnimočným, je jeho vzácnosť. Tá však nesúvisí len s náročnými podmienkami potrebnými na jeho vznik. Rovnako dôležité je aj to, že diamantové ložiská patria medzi pomerne vzácne geologické útvary a nachádzajú sa len v určitých častiach sveta.
Počas väčšiny ľudskej histórie pochádzali všetky známe diamanty z jediného regiónu – z Indie. Práve odtiaľ sa do sveta dostali mnohé legendárne diamanty, ktoré dnes poznáme z múzeí, kráľovských klenotníc alebo historických záznamov.
Situácia sa začala meniť až v 18. storočí objavením nálezísk v Brazílii a neskôr v južnej Afrike. Práve objavy ložísk v južnej Afrike v druhej polovici 19. storočia zásadne zmenili celý diamantový priemysel. Dovtedy boli diamanty mimoriadne vzácnou komoditou s obmedzenou dostupnosťou. Nové náleziská priniesli na trh väčšie množstvo diamantov a položili základy moderného diamantového obchodu.
Diamantové ložiská nie sú rozmiestnené rovnomerne
Medzi najvýznamnejších producentov diamantov patria v súčasnosti Botswana, Kanada, Rusko, Angola, Namíbia a Južná Afrika. Práve z týchto krajín pochádza podstatná časť svetovej produkcie prírodných diamantov.
Nie všetky ložiská sú však rovnaké. Niektoré sú známe predovšetkým vysokou produkciou, iné kvalitou vyťažených diamantov a ďalšie svojím historickým významom.
Od Afriky až po Arktídu
Dlhé desaťročia bola za centrum svetovej ťažby diamantov považovaná predovšetkým Afrika. V druhej polovici 20. storočia však získalo významné postavenie aj Rusko a neskôr Kanada. Práve kanadské náleziská patria medzi najvýznamnejšie objavy modernej histórie diamantového priemyslu.
Ukázalo sa totiž, že vhodné geologické podmienky pre vznik diamantov sa nenachádzajú len v teplých oblastiach Afriky, ale aj v extrémnych podmienkach severných častí našej planéty.
Prečo práve tieto miesta
Jednou z najzaujímavejších otázok geológie diamantov je, prečo sa významné ložiská nachádzajú práve tam, kde sa nachádzajú.
Odpoveď súvisí s veľmi starými časťami kontinentov, ktoré geológovia označujú ako kratóny. Ide o mimoriadne stabilné oblasti zemskej kôry, ktoré si zachovali svoju štruktúru počas miliárd rokov geologického vývoja.
Práve pod týmito oblasťami sa v dávnej minulosti vytvorili podmienky vhodné na vznik diamantov. Keď neskôr vulkanická činnosť vyniesla diamanty smerom k povrchu, vznikli ložiská, ktoré dnes poznáme a využívame.
Nie je preto náhoda, že mnohé významné diamantové oblasti sveta sa nachádzajú práve v blízkosti starých kontinentálnych štítov.
Primárne a sekundárne ložiská
Samotná prítomnosť diamantov v určitej krajine pritom ešte neznamená, že tam aj vznikli. Cesta diamantu od jeho vzniku až po miesto nálezu môže byť podstatne zložitejšia.
Geológovia rozlišujú dva základné typy diamantových ložísk. Primárne ložiská predstavujú miesta, kde sa diamanty nachádzajú v horninách, ktoré ich vyniesli z veľkých hĺbok zemského plášťa. Vo väčšine prípadov ide o horniny nazývané kimberlity, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri transporte diamantov smerom k zemskému povrchu.
Sekundárne ložiská vznikli neskôr pôsobením erózie, vody a ďalších prírodných procesov, ktoré diamanty premiestnili z ich pôvodného prostredia na nové miesta. Práve preto nemusí byť miesto nálezu diamantu totožné s miestom, odkiaľ pochádza.
„Samotná prítomnosť diamantov v určitej krajine pritom ešte neznamená, že tam aj vznikli.“
Ložiská ako okno do minulosti
Diamantové ložiská nie sú zaujímavé len z hospodárskeho hľadiska. Predstavujú aj jedinečný zdroj informácií o geologickej histórii Zeme.
Každé nové ložisko pomáha vedcom lepšie pochopiť procesy, ktoré prebiehali hlboko pod zemským povrchom pred stovkami miliónov až miliardami rokov. Aj vďaka nim dnes vieme, kde a za akých podmienok diamanty vznikajú.
V nasledujúcej kapitole sa pozrieme na to, akým spôsobom sa diamanty z jednotlivých ložísk získavajú a ako prebieha ich ťažba.
